Vášeň vzplanula po rokoch. Nagyho kariet má už vyše 200
Váš príbeh, Marián, Trebišov:
Ku kartám som sa dostal, ako asi všetci v mojom veku, v 80-tych rokoch.
Na prvý balíček si nespomínam, ale viem, že som sa kvalitne namotal a držalo ma to asi 2-3 roky ešte na základnej škole, kde som bol v triede jediný vášnivý zberateľ - ešte aj ostatní spolužiaci sa mi smiali, že zbieram karty... .
Burzy sme vtedy mali skoro každý deň - menilo sa kde sa dalo a tie súťaže o karty, och joj... .
Ja som sa snažil mať karty v čo najlepšom stave, aby neboli rohy obité, zohnuté a inak poškodené. Hneď som ich dával do fólií. Asi to bude nejaká porucha, ale toto ma drží dodnes.
Najviac ma ale uchvátila séria s krásnym dizajnom - Spx 96/97, ale k SPx-kám sa vrátim neskôr.
Čítal som článok o kartách, kde sa písalo, že je to veľmi dobrá investícia, keďže cena kariet len porastie - ale akých kariet, to tam už nepísali... .
Pamätám si aj na legendárne Parkhurstky. V "mienkotvornom" časopise Žralok prebiehala súťaž, v ktorej bolo treba poslať 5 obalov kartičiek. Poslal som to asi päťkrát a aj som vyhral knihu o oceánoch a vlajočku HC Košice, ktorého som bol vtedy fanúšik. Čo čert nechcel, napísali mi, že tú knihu nemajú a ja si môžem vybrať buď knihu o hudobnej skupine Rolling Stones alebo o Jaromírovi Jágrovi. Nemusím hovoriť, čo som si vybral.
Ešte k tým SPx-kám. V tom časopise bol taký starodávny cenník kariet. Tam som videl, v akých pomeroch vychádzajú jednotlivé karty. Pri SPx bola karta Wayne Gretzky GS s podpisom v pomere 1:1273 balíčkom.
Nedá mi to a každý deň "čekujem," čo nové sa dá zohnať či už cez Ebay alebo inde. To bude tiež nejaká diagnóza.
Raz som našiel týpka, ktorý mal asi jedinú túto kartu, ktorá sa dala zohnať v našich končinách. Tak som sa dohodol s jeho kamošom, že ju vymením. Plán na výmenu však nevyšiel a bol som nútený pustiť posledné peniaze, čiže asi 120,-sk a k tomu ďalšie 2-3 karty. A to sa mi potom ešte asi rok v škole smiali a kamoš mi vravel, že sa mi za to smeje aj celá ulica. Ja som však vedel svoje, že tá karta má fakt hodnotu. Neskôr som si k nej zohnal ešte niekoľko krásnych holografických kariet. Boli na tú dobu a moje možnosti dosť drahé. Tá karta ešte časom nabrala na hodnote.
Netrvalo dlho a s kartami som sa dostal cez číslo 1000.
Mojimi najobľúbenejšími hráčmi boli Eric Lindros a Peter Bondra, ktorý, ako vieme, strelil v roku 2002 jeden taký neobyčajný gól.
Nedá mi to a každý deň "čekujem," čo nové sa dá zohnať či už cez Ebay alebo inde. To bude tiež nejaká diagnóza.
Potom prišla stredná škola a ZVS, potom práca a ďalšie povinnosti a nebolo času a prostriedkov na karty. Tie ticho čakali v albume a vo fóliách v sáčku, poctivo v taške zabalené pod posteľou. Sem-tam som si ich vybral a popozeral a keď bola možnosť v Košiciach niečo podpísať, tak som to dal podpísať.
Až v septembri 2018 prišiel správny čas na karty. Videl som článok na stránkach o hokeji, ktorého som stále fanúšik. A ejha, zrazu vidím, že sú tu aj akési burzy a zberatelia, ktorí majú rovnakú "chorobu" ako ja.
Na burzy chodia aj hokejisti a bývalí hokejisti. "Vau, aká paráda," pomyslel som si. Článok som však zbadal na druhý deň po tom, čo sa konala burza v Košiciach. "Ej, toľká škoda. Ale nevadí, na ďalšiu už pôjdem," dohodol som sa sám so sebou. Hneď som si cez internet kúpil zopár kariet slovenských hráčov a pozeral som ďalšie.
Znovu som do toho spadol a zbieram zas. Tentoraz už do toho seriózne investujem a moja stará zbierka sa niekoľkonásobne rozrástla. Už na to nestačí jeden album, ale albumov je viac a k tomu aj plno krabíc a holderov.
Teraz zbieram Laca Nagyho, Petra Bondru a Erica Lindrosa, k tomu aj karty zo série Pocta legendám a legendy v košickom drese. Prvoradá je zbierka Laca Nagya a tá ma dosť zamestnáva. Okrem toho aj karty HC Košice a VSŽ.
Som nesmierne rád, že vďaka burzám a podobným akciám so mohol stretnúť svoje idoly ako Laco Nagy, ale aj ďalší - Liba, Dragan, Lukáč, Holeček či Brunclík, k tomu aj Bondra, Hossa, Zedník, Handzuš, Stumpel alebo počas MS v Košiciach aj hviezdy NHL.
Lacovi Nagyovi som začal fandiť ešte keď hral ako junior v Košiciach. Po tom, ako odišiel do USA, som mal iba jednu jeho kartu. A teraz? Mám ich viac než 200 a stále sa snažím zohnať tie, ktoré nemám.
Prvýkrát som sa s ním stretol ešte v roku 2014 a hneď mi učarovalo aký bol bezprostredný. Keď bol ako hosť na burze v Košiciach, tak sa to len potvrdilo. Ešte som mu aj stihol ukázať jeho karty v mojej zbierke, o ktorých vôbec ani netušil, že mu také vyšli. To bola pre mňa nostalgická chvíľa.
Musím povedať, že mojej manželke zbieranie a kupovanie kariet neprekáža. Dokonca ma podporuje a tiež rada chodí so mnou na burzy.
Preto, keď je možnosť, vždy rád podporím burzu a aj ľudí, ktorí ju organizujú.
Zbieraniu zdar a kartám zvlášť
Tiež zbieraš nejakého hráča, alebo nejaký tím, prípadne konkrétnu sériu kariet? Napíš nám o tom svoj príbeh a uverejníme ho na tomto mieste. Pošli ho na kexpokosice@gmail.com :)